ROZHOVOR S MARTINOM STRAŇOVSKÝM: NAJLEPŠÍ ZA ROK 2020 BY V BUDÚCNOSTI RÁD POMOHOL SLOVENSKEJ HÁDZANEJ Muži
20.06.2021 - Katarína Opoldíková

Martin Straňovský sa ocenení dočkal v úvode i na záver hráčskej kariéry

Prekvapenie. Toto slovo vystihuje pocity Martina Straňovského, keď sa dozvedel, že zvíťazil v ankete Slovenského zväzu hádzanej (SZH) v kategórii Niké Najlepší hádzanár Slovenska za rok 2020. Tridsaťpäťročný skúsený ľavý krídelník sa tejto pocty dočkal druhýkrát v kariére, a to v roku, do ktorého výrazným spôsobom zasiahla pandémia koronavírusu. Novozámocký odchovanec počas neho putoval z Prešova do Nových Zámkov a odtiaľ do Szegedu. Pri príležitosti vyhlásenia výsledkov ankety poskytol rozhovor pre slovakhandball.sk.

Čakali ste, že získate toto ocenenie?
– Absolútne nie. Priznám sa, že ani som nevedel, kto figuruje v nominácii na jednotlivé ocenenia. Keď som sa potom neskôr dozvedel, že som tam aj ja, tak som si dodatočne pozrel zoznam kandidátov. Prekvapilo ma to, lebo rok 2020 bol špecifický. Prakticky pol roka sa pre pandémiu nehralo. Neviem, čím som si zaslúžil túto poctu, možno prestupom do Szegedu, ale v každom prípade sa z nej teším.

Je to pre vás väčšie prekvapenie ako v roku 2006, keď ste sa stali najlepším slovenským hádzanárom prvýkrát?
– Teraz rozhodovali svojimi hlasmi fanúšikovia a ak sa nemýlim, tak predtým odborníci. Ja by som bol možno radšej, keby sa o takomto ocenení nerozhodovalo len na základe sympatií, ale aj tak si vážim, že mi ľudia dali svoje hlasy a prejavili dôveru. Už si detailne ani nepamätám sezónu, keď som uspel prvýkrát, bol som vtedy dosť mladý. Zaujímavé je, že teraz sa mi podarilo zvíťaziť zase na sklonku profesionálnej kariéry. Sám som zvedavý, akú to bude mať odozvu.

Aký bol váš hádzanársky rok 2020, za ktorý sa anketa vyhlasovala?
– Je pravda, že som si v tomto špecifickom roku obliekol dres troch klubov, okrem toho som si v lete dokončil trénerský kurz. Ešte v januári som hral aj za reprezentáciu, v marci som skončil v Tatrane Prešov. Následne som sa dal na štúdium trénerstva, ktorému som sa venoval v júni, júli a auguste. Medzitým som vypomáhal Novým Zámkom v prípravných dueloch a jednom zápase Slovenského pohára. Neplánoval som tam však zostať, vedel som, že ešte pôjdem niekde hrať. Následne mi zavolal španielsky tréner Juan Carlos Pastor, či by som nešiel do Szegedu.

Komu by ste dali svoj hlas v ankete?
– Je viac hráčov, ktorí by si to zaslúžili. Pokojne aj obhajca prvenstva Žernovič. Je to šikovný brankár, ktorý podáva stabilné výkony. Svoje kvality ukázal aj v reprezentácii, hoci tá neodohrala vlani veľa zápasov. Žernovič však aj nie tak dávno proti európskym šampiónom zo Španielska podal v Euro Cupe veľmi dobrý výkon. Vedel by som vybrať aj pár ďalších chlapcov, spomeniem stabilného člena reprezentácie Ľuba Ďuriša či Olivera Rábeka. Rozhodne som však nečakal, že to budem ja.

Trúfli by ste povedať, kto bol podľa vás najlepší v ženskej kategórii?
– Fu, tak to by bola viac ako náročná úloha a zrejme nad moje sily. Ťažko by som niekoho vybral a priznám sa, že viac sledujem mužskú hádzanú.

Máte ešte nejaké hádzanárske túžby?
– Keď sa spätne obzriem, je mi ľúto, že sa mi s Barcelonou nepodarilo vyhrať turnaj Final 4 Ligy majstrov. A pokiaľ ide o budúcnosť, tak neviem si predstaviť, že by som robil iné ako niečo v súvislosti s hádzanou. Nechcem mať veľké oči, ale spravil som si trénerský kurz a najmä by som rád pomohol slovenskej hádzanej. Je to náročné, ale mohli by sme si zobrať príklad z Maďarska, kde vyrastajú šikovní mladí hráči. Maďari to však vďaka podpore štátu a akadémiám majú už dlhé roky dobre rozbehnuté.

Kde sa vidíte a čo budete robiť o desať rokov? Chceli by ste zostať pri hádzanej?
– Zrejme áno. Najskôr chcem pomôcť Novým Zámkom ako hráč, najmä radiť či usmerňovať mladých hráčov. Uvidíme, ako sa to rozbehne s trénerstvom. Mám nejaké ponuky zo zahraničia, ešte to musím zvážiť.

Ak by bol o vaše služby záujem v reprezentácii, prehodnotili by ste zotrvanie pôsobenia v hádzanej na najvyššej úrovni?
– Ide o to, že som sa už rozhodol pre návrat domov. Keď budú moje výkony stále dostatočne dobré, bude sa mi dariť a aj podľa reprezentačného trénera budem mať na to, tak by som do reprezentácie išiel. Druhá vec je, že v ostatnom čase som márne čakal na pozvánku, takže pod súčasným vedením národného tímu sa to dá ťažko predstaviť.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: SZH