ME boli pre Kovačina veľkou skúsenosťou MuÃÂ
þi
07.02.2012 - Ľuboš Cifra
Na európskom šampionáte v hádzanej mužov bol v šestnásťčlennom slovenskom kádri aj brankár MŠK Považská Bystrica Ladislav Kovačin.
Dvadsaťpäťročný brankár je oporou extraligového tímu. Napriek mladému veku má už aj majstrovský titul z roku 2006 a v kadetských a juniorských reprezentáciách sa jeho meno pravidelne objavovalo od šestnástich rokov. Má na svojom konte jeden extraligový gól proti Hlohovcu a jeden v Pohári EHF s gruzínskym Ševardeni Tbilisi. Problémy mu nerobia ani sedemmetrové hody, rekordom sú štyri zneškodnené v jednom zápase. Po vlaňajšom reprezentačnom debute v Rakúsku sa svojimi výkonmi dostal na ME a na konte má sedem reprezentačných zápasov medzi dospelými.
Neľahká cesta
V prvej, 32 – člennej nominácii, bolo šesť brankárov. Ako prvý vypadol Tóth, Paula potom vyradilo zranenie. Štochl bol istý a na začiatku roka sa dvojkou stal Putera. O treťom gólmanovi sa malo rozhodnúť medzi mnou a bývalým spoluhráčom z MŠK Žernovičom. Dôležitý bol Vianočný turnaj, do ktorého som nastupoval iba s jedným reprezentačným štartom v Rakúsku. Bol som aj v širšej nominácii do Francúzska, kde sme domácich šokovali výhrou, ale nakoniec som nešiel. V Nových Zámkoch sme začali proti Maďarom, ktorí až na zopár mien mali uzatvorený káder, kým u nás to bol silnejší extraligový výber. Zápas sa mi nevydaril, v 15. min ma tréner striedal. Ťažký súper, tréma, boj o nomináciu, to na mňa doľahlo. S Poľskom a Českom to už bolo bez problémov, darilo sa mi a oba duely sme vyhrali. Tréner Heister ani po turnaji nič nenaznačoval, kto bude trojkou v bráne. Vo Veszpréme, kde som bol druhý brankár, chcel vyskúšať Puteru, ktorý si nomináciu potvrdil aj o niekoľko dní v chorvátskom Osijeku proti Švédom. Duel s Chorvátmi odchytal Štochl a proti Iránu sme sa striedali s Milošom. Irán bol exotický, ale nepríjemný súper, ale mne sa chytalo dobre. To už som vedel, že pôjdem do Srbska ako šestnásty hráč, ktorý môže byť dopísaný na súpisku.“
Blamáž a historický bod
S chalanmi som iba trénoval, ale v prvých dvoch zápasoch som na lavičke nebol. Proti Dánom som sedel nad lavičkou, škoda, že dobre rozohraný zápas sme v závere nezvládli. Ukázali sme, že hrať sa dá s hocikým. Proti Poľsku to bol výbuch z našej strany a vysoká prehra. Zápas som sledoval na stráženom mieste v hľadisku s niekoľkými Dánmi, bolo to hrozné. Po Tarhaiovom ťažkom zranení ma tréner pred zápasom so Srbskom dopísal na súpisku. Bol som nervózny, čakal som, že sa do brány dostanem. Polčas nám nevyšiel, prehrávali sme o sedem gólov. Štochlovi sa darilo. ostal v bráne ďalej až do konca. Dali sme tri ľahké góly, chytili sme sa a získali prvý bod z doterajších troch šampionátov.
Obrovská skúsenosť
Napriek tomu, že som nestál v bráne ani minútu, pripísal som si siedmy reprezentačný štart. Bola to pre mňa veľká skúsenosť vidieť ako všetko funguje – ubytovanie, tréningy, zápasy, všetko najvyšší profesionalizmus. Presvedčil som sa, že ak chcem zažiť podobnú akciu, treba makať, makať, makať. Aj keď sme nemysleli na medailu, nemali sme veľké oči. Cieľ bol postup zo skupiny a dostať sa do kvalifikácie na OH. Pred Srbskom bola v tíme nálada na bode mrazu. Išli sme do zápasu s tým, že môžeme prehrať, ale musíme fanúšikom ukázať, že hádzanú hrať vieme, a že necestovali nadarmo. Škoda, že kvôli presne stanovenému programu sme s našimi priaznivcami boli iba občas pred halou. Po zápase a podaní rúk, sme do dvoch minút museli do mixzóny na rozhovory a potom v policajnom sprievode do hotela.
Lákavé zahraničie
V reprezentácii chcem pokračovať, no jednoduché to nebude. Štochl sa vyjadril, že pokiaľ bude zdravý, chce chytať. Sú tu aj ďalší výborní brankári, čo je pre mňa výzvou. Veľa bude závisieť od nového trénera, ktorý príde po Heisterovi. V klube mám stále zmluvu, ale neskôr by som rád vyskúšal aj súťaž v inej krajine. Teraz je mojím cieľom pomôcť spoluhráčom v extralige, kde nám nevyšiel začiatok. Chceme ísť do play off zo šiestej priečky a potrápiť niekoho z dvojice Hlohovec, Michalovce. Nevzdávame sa vopred ani v Slovenskom pohári, kde sme vo štvrťfinále vyradili Hlohovec.
Nová výzva
V Považskej Bystrici som už viac ako pätnásť rokov, z ročníka 1986 je ešte v tíme brankár Martin Biel. Chytáme spolu takmer bez prestávky, neberieme sa ako konkurenti. Tvrdím, že veľa istoty škodí. Je dobré, ak sú v tíme vyrovnaní gólmani, ktorí sa vzájomne ťahajú k lepším výkonom. Po odchode Baďuru a Drápala to spolu ťaháme už piaty rok v najvyššej súťaži. Zahral som si aj európske poháre a absolvoval aj úspešné kvalifikácie na ME kadetov v Srbsku a juniorov v Macedónsku, no ani na jeden zo záverečných turnajov som necestoval.
Po zranení trénera Múdreho ma v Pov. Bystrici požiadali, či by som nepomohol s tréningom žiakov. Začalo ma to baviť, chcem sa trénerstvu venovať aj ďalej. Robím si D kvalifikáciu, čo na žiakov stačí a trénujem starších žiakov B a prípravku.
Jozef Šprocha, Petit Press
