Drápal sa necíti byť pohárovou legendou Považskej Bystrice MuÃÂ
þi
18.11.2015 - filip
foto: Barbora Talačová
Po viac ako ôsmich rokoch sa vrátili hádzanári Považskej Bystrice na európsku hádzanársku scénu, keď sa minulý mesiac stretli v rámci 2. kola Vyzývacieho pohára s RK Vogošča Poljine Hills z Bosny a Hercegoviny. A hoci MŠK ani v jednom zápase neprehral, aj tak vypadol. Nielen k tomuto dvojzápasu sa vraciame v rozhovore s najskúsenejším členom kádra brankárom Ľubomírom Drápalom.
Vďaka finálovej účasti v Slovenskom pohári ste si vybojovali právo na európsku miestenku, lenže tie často slovenské kluby odmietajú využiť kvôli chýbajúcim financiám. Považská Bystrica bola výnimkou. Vnímali ste to ako odmenu za dosiahnuté výsledky v minulej sezóne?
„Určite áno. Po finále sme verili, že si po rokoch európsky pohár zahráme. Týmto by som sa chcel za mužstvo poďakovať Mestu Považská Bystrica za podporu a možnosť predstaviť sa vo Vyzývacom pohári.“
Pri žrebe 2. kola Vyzývacieho pohára bola Považská Bystrica nasadená, ale žreb vám neprihral žiadneho trpaslíka, ale najťažšieho možného súpera. Ako ste to vtedy vnímali?
„S chalanmi sme navzájom tipovali koho dostaneme, poprípade kto si koho želá. Ak si dobre pamätám, Vogošču nespomínal nikto, čiže výsledný žreb sme brali ako fakt.“
Pri ostatnom pohárovom dobrodružstve Považanov v roku 2007 boli zo súčasného kádra iba šiesti hráči, okrem vás ešte Martin Biel, Andrej Firit, Jozef Kozák, Martin Kozák a Anton Hároník. Väčšina kádra preto nemala žiadne skúsenosti s takýmito zápasmi. Bola z toho dôvodu na niektorých spoluhráčoch viditeľná nervozita?
„Nejaká nervozita je pred každým zápasom. Či už pred pohárovým alebo prípravným, bez toho to nejde. Takže vo vnútri sme každý trochu nervozity cítili, niekto viac, niekto menej. Čo je ale dôležité, nepôsobili sme nervózne ako mužstvo a nastúpili sme bez zbytočného rešpektu.“
V domácom zápase sa skóre neustále prelievalo z jednej strany na druhú, až Jaroslav Dyba zachránil remízu v poslednej sekunde. Pomohla k tomu z vášho pohľadu aj podpora z tribún?
„Atmosféra v hale bola výborná a diváci nám veľmi pomáhali. Škoda, že sme sa im neodvďačili víťazstvom, boli by si to zaslúžili.“
V odvete ste si už na začiatku vybudovali slušný náskok, podľa očitých svedkov hlavne vďaka vašim zákrokom. Lenže neskôr ste oň ľahko prišli, pričom niečo podobné sa stalo aj v prvom zápase, čo vás zrejme stálo postup. Prečo sa tomu tak stalo, urobili by ste spätne niečo inak?
„Mali sme výborný vstup do zápasu, všetko nám vychádzalo. V rozhodujúcich momentoch sa asi prejavila väčšia skúsenosť hráčov Vogošče, a to rozhodlo. Či by sme urobili niečo inak? Myslím, že sme boli výborne pripravení a takéto zápasy rozhodujú maličkosti. Keby sme každý spravili o jednu chybu v zápase menej, postúpili by sme.“
Uhrať v pohárovom dvojzápase dve remízy, ale vypadnúť kvôli nižšiemu počtu strelených gólov u súpera, to je v hádzanej unikátne. Aké pocity preto v mužstve prevládali?
„Sklamanie. Predovšetkým preto, lebo sme dreli, nechali sme tam všetko a podľa môjho názoru sme boli lepším tímom. Na to sa ale nikto nepýta, postúpila Vogošča.“
Pomôžu podľa vás mužstvu tieto európske skúsenosti už v blízkej budúcnosti?
„Verím, že áno. Presvedčili sme sa, že keď hráme kolektívne a zaberieme jeden za druhého, vieme hrať vyrovnaný zápas aj so silným európskym mužstvom.“
Považská Bystrica odohrala vo svojej histórii už 26 zápasov v pohárovej Európe, vy ste jediným, kto bol v každom jednom z nich na súpiske. Cítite sa preto byť aspoň v tomto smere klubovou legendou?
„Legendami sa stávajú hráči kvôli iným veciam, ako tým, že sú napísaní na nejakej súpiske. Som rád, že som mohol byť pri všetkým zápasoch, ale skôr mi to pripomína ako čas letí, keďže prvý európsky zápas sme hrali v sezóne 2002/03. A to už je nejaký ten rok späť.“
Filip Chudý
